close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Up all Night! 3.kapitola!

22. prosince 2012 v 16:44 | Mrs.Styles |  Stories of Niall Horan!
Niall ma bol odprevadiť až ku dverám môjho domu. Bolo už dosť neskoro no nebola som unavená.
"Dnes som si to s tebou užil, dúfam že nabudúce zopakujeme." Povedal mi Niall s úsmevom na tvári od ucha k uchu.
"Určite áno. A aj ja som si to s tebou užila."
"Dúfam že sa nebudeš báť."
"Neboj sa." Povedala som a obidvaja sme vybuchli od smiechu. "Tak ja už poviem!" povedala som po chvíľke ticha.
"Dobre, nabudúce. Ahoj!" povedal a nastavil ruky tak aby som ho objala. Bez váhania som podišla bližšie ku nemu a objala ho.
"Ahoj!" povedala som naposledy a vošla dnu. Vyzula som si topánky a išla do kuchyne sa napiť. Keď som si vyťahovala pohár niekto zaklopal. Myslela som si že to bude Niall no nebol to on. Podišla som ku dverám s úsmevom, no keď som zbadala kto tam stál úsmev sa s mojej tvári hneď vyparil. Bol to totiž to Harry. Nevedela som čo chcel.
"Ahoj!" povedal s úsmevom od ucha k uchu.
"Ahoj." Odpovedala som.
"To ma nepozveš ani dnu?"
"Jasné ja len.. No poď!" povedala som mu a odstúpila od dverí, tak aby mohol vojsť dnu. Keď vošiel poobzeral sa okolo seba,
"Máš to tu vážne krásne, a luxusné!" povedal po minúte ticha.
"Ďík, no čo chceš?!" išla som rovno na vec.
"Aha.. No skoro by som zabudol, ehmm,, Musím sa ti s niečím priznať!" povedal a zahľadel sa mi do očí.
"Noo!"
"Hneď ako som ťa zbadal.... No zaľúbil som sa do teba!" povedala a jeho lícia zavalila červeň. Jemne som sa pousmiala. Harry sa začal ju mne pomaly približovať až som cítila jeho dych na mojej tvári. No nemohla som a odvrátila som pohľad. Nechápavo sa na mňa pozrel.
"Prečo?!... Ja viem že to chceš!" povedal.
"Aký si si istý. Nie nechcem!"
"Vidím to na tebe!"
"Tak potom vidíš zle!" povedala som a vyšmykla som sa z jeho objatia a išla otvoriť dvere na znak toho aby odišiel. No on nie a nie pohnúť sa. Znovu sa ku mne nebezpečne priblížil a pritisol ma o dvere ktoré sa tým znovu zatvorili, no teraz sa mi z jeho objatia nepodarilo ujsť a pobozkal ma. Netušila som prečo, no spolupracovala som s ním. Po chvíli mi to došlo a odtiahla od seba a znovu otvorila dvere. Kukla som sa na neho a hlavou naznačila aby odišiel.
"Však sa ti to páčilo?!" povedal narcisticky.
"Choď preč s môjho domu."
"Nie kým neodpovieš!"
"Fajn, nie nepáčilo sa mi to!" vyhŕkla som na neho. Nechápavo sa na mňa pozrel. "Už si odpoveď počul. Môžeš ísť!"
"Fajn, idem no prisahám ti že sa nevidíme naposledy!" celý čas sa usmieval ako najšialenejší vrah sveta.
"No určite!" zavrela som za ním dvere. Vyšla som hore do izby a zvalila sa na posteľ. Prezliekla som sa do svojho pyžama a zaspala. Ráno som sa zobudila na môj budím o 10:00 pretože o 12:00 som mala byť v mojej novej práci. Zišla som dole do kuchyne urobila si raňajky a išla do kúpeľne. Urobila som si rannú hygienu a obliekla som si kvietkované rifle a rifľovú blúzku. Vlasy som si nechala voľne rozpustené a nakulmovala som si iba konce vlasov. Hotová som vyšla s môjho domu ktorý som zamkla a sadla som si do auta. Na moje šťastie som nemeškala a prišla som akurát. Pri dverách som sa stretla pána Paula Toressa.
"O ahoj Alice!" pozdravil ma s úsmevom.
"Dobrý deň?"
"Dobrý deň? Ešte som si s vami nepotykal?!"
"Nie."
"No tak ja som Paul Torres!" povedal a podal mi rulu. Slušne som s ňou potriasla a usmiala sa na neho. "Tak poďte prosím za mnou!" prikývla som a nasledovala ho. Išli sme aspoň 20 chodbami. Snažila som sa to zapamätať no márne. Keď sa to niekedy naučím budem svätá. Na koniec sme vošli do úplne posledných dverí. Keď sme tam vošli videla som tam strašne veľa žien a dievčat približne v mojom veku. Paul ma zo všetkými zoznámil.
"Tak Alice toto je Tara. Tara bude tvoja maskérka."
"Ahoj Alice, ja som Tara teší ma!" povedala mi milá žena ktorá nemala viac ako 30 rokov. Bola to nízka žena s blond vlasmi a zelenými očami.
"Aj mňa ja som Alice!" odpovedala som jej a potriasli sme si rukami.
"No Alice, choď sa tam prezliecť a potom príď za Tarou!" povedal mi Paul a rukou ukázal na nejaké dvere. S úsmevom som prikývla a vzala som si šaty ktoré držal v ruke Paul. Boli to Letné šaty ktoré mali klasický biely korzet a tigrikovanú sukňu. Hotová som išla za Tarou. Tá mi ukázala aby som si sadla na stoličku oproti veľkému zrkadlu a pustila sa do mňa. Asi po 20 minútach odstúpila a skoro som sa nespoznala. Nemôžem povedať že to čo som mala na mojej tvári nebolo pekné práve že naopak. Bolo to krásne ale nebola som zvyknutá. Bolo to dymové líčenie, ktoré je logicky dosť výrazné. Vlasy som mala vyčesané dohora a na nich som mala aspoň kilo laku.
"Páči sa ti to?!" vyrušila ma z myšlienok Tara.
"Jasné je to krásne, no ešte nie som zvyknutá na takéto výrazné líčenie. Ale ja si určite zvyknem." Povedala som a pozrela sa v zrkadle na Taru ta sa len pousmiala.
"Je už Alice Teefey hotová?" spýtal sa Paul Tary.
"Áno je."
"Tak.. Ooou Alice! Si vážne krásna. Poď za mnou!" s úsmevom som sa postavila a išla za ním. Prišli sme pred biele plátno kde stáli dve mladé ženy.
"Alice toto je Nikol a Eleanor! Oni ti ukážu a vysvetlia veci okolo toho!" povedal Paul a odišiel.
"Ahoj Alice ja som Eleanor a toto je Nikol ukážeme ti nejaké pózy ktoré dnes využiješ." Povedala jedna z nich. Musím uznať že obi dve vyzerali dosť milo. Asi o 10 minút prišiel ku nám Paul a Eleanor a Nikol niekam odišli. Za Paulom prišlo niekoľko chlapov s fotoaparátmi.
"Tak sa nám ukáž Alice" povedal Paul a pustil muziku. Urobila som niekoľko póz ktoré ma naučili dievčatá. Musím uznať že som mala trošku trému no s tým ma už baby zoznámili a povedali mi aby som sa ničoho nebála. "Tak to by aj stačilo pre dnešok!" povedal Paul a usmial sa. Zrazu ku nám pribehli dve ženy ktoré mi nosili župan a druhá vodu. Cítila som sa ako nejaká hviezda. Pozreli sme si fotky ktoré vážne neboli škaredé.
"Alice, som s tebou spokojný. Vážne dnes sa ti darilo veľmi dobre!" povedal mi Paul keď som bola už pri odchode oblečená vo svojich šatách a už som nemala kilo laku na hlave a taktiež som už bola nalíčená tak ako som bola zvyknutá.
"Ďakujem ti Paul! Som rada že ste so mnou spokojný!"
".. Tak ťa opäť čakám v piatok. Ahoj!"
"Ahoj!" pozdravila som sa a odišla. Nechcelo sa mi čakať na výťah tak som išla schodmi. Keď mi niekto zavolal. Vyhrabala som zo svojej tašky mobil a zdvihla som. Volal mi Niall..
Alicin outfit! :)
Alice!
 

Up all Night! 2.kapitola!

19. prosince 2012 v 16:49 | Mrs.Styles |  Stories of Niall Horan!

Alice!

Prišla som ku domu Katty a zaklopala som.
"No konečne, kde si sa tak dlho zdržala?!" privítala ma s úsmevom.
"Keď ti to poviem, nebudeš mi veriť!"
"Hovor!" povedala a ukázala mi aby som vošla dnu. Poslúchla som, vyzula sa a išla do obývačky. "Dáš si niečo?!" opýtala sa ma.
"Vodu!"
"Okey povedala a na chvíľku ešte zmizla v kuchyni. Vrátila sa s pohárom čistej vody. "Nech sa páči a teraz už hovor."
"Okey začnem pohovorom. Zobrali ma. Som s toho úplne nadšená. Vážne netuším ako sa ti s tým odvďačím. Budem pracovať pondelky, stredy a piatky od 12:00 do 14:00. A teraz sa podrž. Mesačne budem zarábať 1215 libier!" povedala som a Katty sa začala dusiť.
"1215? Čože? Nezaľúbil sa náhodou do teba ten šéf?!" spýtala sa ma ironicky.
"Tak určite veď mal okolo 40 rokov a ja mám 18."
"V láske vek nehrá žiadnu rolu!" povedala a usmiala sa na mňa. "No a teraz to čo ťa zdržalo!"
"O hej skoro som zabudla, išla som nám kúpiť kávu a hádaj do koho som narazila."
"Nenaťahuj ma!"
"Do Nialla Horana!" keď som jej to povedala začala sa dusiť ešte viac.
"Do Nialla? A čo sa stalo dalej?!"
"Katty meškala som len chvíľku!" usmiala som sa. "A popýtal ma telefónne číslo."
"O môj bože Alice. Ja ti závidím."
"Nezáviď, a aký film si ideme kuknúť?!" zmenila som tému.
"Metro!"
"Okey tak na čo čakáme!" povedala som a Katty sa postavila s gauča a zapla televízor. Musím uznať že ten film bol dosť dobrý. Popri ňou sme zožrali pop-corn a dva balíčky chipsov.
"Tak ja už idem!" povedala som keď sa film skončil.
"Okey, uznaj že ten film bol dobrý!"
"Jasné že bol" povedala som keď som sa obúvala.
"Ďakujem za kávu."
"Ja ďakujem za robotu!"
"Za málo!"
"No dobre maj sa!"
"Ahoj!" povedala a nasadla som do auta. Prišla som domov, tašku som hodila do obývačky na gauč a vybehla som hore do svojej izby a hneď som išla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a znova zišla dole po veci keď som zbadala že mi svieti na mobile SMS-ka!
"Katty? Čo by si chcela?" opýtala som sa sama seba. No nepísala mi Katty ale neznáme číslo. Orvorila som sprvu a čítala.
"Ahoj Alice! To som ja Niall, prepáč že ti píšem tak neskoro ale nemal som čas, zrejme si vieš predstaviť. Nechcela by si zajtra niekam vyraziť? Prosím odpíš." On nezabudol. A ja som myslela že to chcel len tak.. Huuf čo mu odpíšem.
"Ahoj, v pohode ja to chápem. Určite by som chcela. Napíš miesto a čas a ja prídem!" odpísala som a na odpoveď som dlho nečakala.
"Tak čo zajtra o 15:00 pri Londýnskom oku?!"
"Platí. Ahoj!" odpísala som a usalašila som sa na gauči ani neviem ako a zaspala som. Ráno som sa zobudila dosť neskoro. No už dokonca ani nebolo ráno. Bolo 12:00. Vyšla som rozospato do kúpeľne a urobila rannú hygienu. Umyla som si vlasy, zuby a osprchovala sa. Zišla som dolu do kuchyne a dostala som hriešnu chuť na palacinky. Tak prečo si ich neurobiť? Narobila som si palacinky a nažrala som sa ich tak že som mala sladko až dakde v riti. Umyla som po sebe riad a bolo 13:25. O Do kelu dnes sa mám stretnúť s Niallom. Skoro som zabudla. Vybehla som do izby a triedila šatník no ešte pred tým som sa pozrela von oknom ako je vonku. Vyzeralo byť pekne. Svietilo slnko a ľudia chodili v tričkách na ramienka a v šortkách. V Londýne je to dosť nezvyčajné no raz za čas sa stane aj to. Vrátila som sa ku skrini a vybrala som si modré šortky, biely top s modrými bodkami ktorý som si zastrkala za hnedý opasok. Na ruku som si dala bižutériu. Vlasy som mala pomerne suché no pre istotu som si ich ešte trošku vyfénovala. Nechala som si ich voľne rozpustené, len konce som si natočila. Postavila som sa pred umývadlo a začala som sa líčiť. Jemne ako vždy. Nikdy sa nemaľujem tak aby ma bolo vidno na 100 km ďaleko. Keď som skončila bolo 14:25. V pohode mám čas. Zo skrine som si ešte vytiahla kabelku do ktorej som si dala doklady, peňaženku mobil, žuvačky a kľúče. Pomaly som už mohla aj ísť lebo chcela som ísť pešo. Od Londýnskeho oka som nebývala ďaleko a nechcem meškať. Zamkla som byt a pomaly išla. Pri Londýnskom oku som bola za 20 min. Keď som tam prišla Niall tam už stál. Pozrela som sa na hodinky na mobile ktoré mi ukazovali 14:51. Nemeškám. No nič podišla som k nemu, aj keď som mala motýliky v bruchu.
"Ahoj, meškám ?!" opýtala som sa s úsmevom. Niall sa otočil, a úsmev mi opätoval.
"Nie nemeškáš, ja som prišiel trošku skôr. Ale to je v pohode. Kam ideme?!" opýtal sa ma.
"Kde chceš. Mne to je jedno."
"Fajn ideme na prechádzku po Londýne!" povedal. S úsmevom som prikývla a prechádzali sme sa hoci kde a rozprávali sa o hoci čom. Poznala som ho vážne iba chvíľku ale myslela som že celý život. Okolo 18:00 nás už boleli nohy tak sme si išli sadnúť na lavičku do najbližšieho parku, kde sme boli iba mi dvaja.
"Žiješ tu sama?" opýtal sa ma.
"Myslíš v Londýne?" opýtala som sa a on prikývol. "Nie, mám tu mamu a mojich súrodencov. No nežijem s nimi."
"Prečo. Ste pohádaný?"
"Nie, len už som sa chcela osamostatniť mám troch súrodencov a samozrejme mám ich veľmi rada, no proste chodila som do školy a pri nich sa mi moc nedalo učiť!" povedala som a na tvári sa mi zjavil úsmev.
"A otec?" opýtal sa ma a ja som sa zapozerala niekde do neznáma a do očí sa mi tlačili slzy.
"Môj otec?" začala som trasľavým hlasom a zhlboka sa nadýchla. "Môj otec mi zomrel keď som mala 7 rokov. Spomínam si na neho dosť málo. Bol pilot lietadla. Ak chceš vedieť podrobnosti bol to let s Londýna do L.A. a bolo to presne 19.12.2001. Tesne pred Vianocami. Mama mi vravela že on vravel že mal pocit že sa niečo stane. No musel ísť bola to jeho práca a prísť o ňu nechcel. Do teraz sa nevie prečo to lietadlo spadlo." Hovorila som dosť dlho a slzy som mala vážne na krajíčku.
"To mi je ľúto." Povedal a prehodil mi roku cez plece.
"To je v poriadku Niall, niekedy je lepšie keď sa človek vyrozpráva." Povedala som a pozrela som sa na neho s úsmevom. Lúče slnka mu svietili na tvár a vyzeral vážne krásne a tie jeho modré oči? Skoro som sa zbláznila.
"Nechcela by si ísť so mnou a chalanmi do kina?" opýtal sa ma. Skoro mi oči s jamôk vypadli. No musela som uznať že som mala chuť na nejaký dobrý film.
"Dobre, kedy? A na aký film?"
"Dnes a neviem chalani vyberajú."
"Okey." Povedala som s úsmevom. "A nebude to také blbé?" opýtala som sa.
"A čo by malo byť blbé?" pozrel sa na mňa nechápavo.
"Ja neviem." Povedal som a začala sa smiať, on sa ku mne pridal a tak sme sa smiali spolu a smiašne bolo že ani jeden nevedel na čom.
"Nevymýšľaj, nič nebude blbé. A poď už." Povedal po chvíľke.
"No dobre." Povedala som a pomaly sme vykročili ku kinu. Došli sme tam ako prvý, nebudem klamať ale počas čakania na chalanov som sa nudila tak som čítala všetky plagáty ktoré sa okolo mňa nachádzali. Keď...
"Ehmm. Ahojte!" niekto sa nám pozdravil a ja som sa rýchlo otočila stáli tam zvyšok 1D. Usmiala som sa a Niall nás predstavil. So všetkými som si podala ruky, a videla som ako Harry si ma stále premeriava pohľadom. Kúpili sme si lístky na paranormal activity 4. Jasné chalani chceli trošku zamachrovať. Jediné čo mi išlo na celom večeri na nervy bolo to že sa na mňa Harry stále nebezpečne pozeral.
Alicin Outfit! :)

Up all Night! 1.kapitola!

17. prosince 2012 v 20:38 | Mrs.Styles |  Stories of Niall Horan!
"Alice! Vstávaj!" počula som známi hlas. Otvorila som oči a predo mnou stála Katty!
"Prečo mám vstávať?! A čo ti tu vlastne robíš? Ako si sa tu dostala?!" začala som ju zavaľovať otázkami.
"Skús niekedy zamknúť garáž!" zasmiala sa.
"Okey pokúsim sa!" zasmiala som sa "A ešte načo mám vstávať?"
"Máš pohovor!"
"Pohovor? Pre boha aký pohovor?"
"No pohovor, proste vysvetlím ti to neskôr hlavne sa obleč a umy!" prikázala mi.
"Nie kým mi nepovieš aký pohovor." Vyplazila som na ňu jazyk.
"Pre boha!"
"Neber meno božie nadarmo!"
"Okey, poslala som jednej firme konkrétne časopisu Elle a TeenVogue tvoje fotky a oni sa im ozvali že sa im páčiš." Povedala s úsmevom. Nemohla som uveriť tomu čo som počula. "Ale teraz vážne, choď sa umyť!" prikázala mi, prikývla som a vošla do kúpeľne a Katty išla dole do obývačky. Rýchlo som si umyla vlasy a dala rýchlu sprchu. S kúpeľne som vybehla len v uteráku a namierila som si to rovno ku skrini. A moja dilema sa začala.. Čo si mám obliecť na pohovor? Po niekoľkým minútach som sa rozhodla že si oblečiem biele rifle, oranžový top, vysoké sandále na ruky som si nasadila náramky a na ukazovák prsteň. Znova som vbehla do kúpeľne a vyfénovala si vlasy ktoré som si následne aj vyžehlila. Na tvár som si naniesla jemný make-up, umyla som si zuby a mohla vyraziť.
"Vyzeráš perfektne!" pochválila ma Katty.
"Ďakujem. Ideme?"
"Jasné poď!" povedala a postavila sa z gauča. Nastúpili sme do auta a Katty mi nadiktovala adresu. O necelých 10 minút sme došli na miesto. Vystúpili sme z auta a postavili sa pred obrovskú budovu.
"Tak a ďalej budeš musieť ísť sama!" povedala mi a ja som na ňu hodila nechápavý pohľad.
"A to už prečo?!"
"Musím si ísť niečo vybaviť. Vyjdi na ôsme poschodie a zaklop na dvere s číslom 215."
"ôsme poschodie a dvere s číslom 215!" zopakovala som a ona prikývla.
"Potom sa mi ozvi ako si dopadla."
"Ozvem a Katty? Nemala by som mu dať životopis?!"
"Mala, ale to už som zariadila má ho!"
"Bože, ďakujem ti veľmi pekne Katty, neviem ako ti to vynahradím!"
"Pozveš ma na kávu!" povedala s úsmevom.
"Aj na tridsať! No dobre maj sa!"
"Ahoj a držím palce." Povedala a odišla. Ešte chvíľku som na tu budovu pozerala ako vyoraná myš a konečne som sa rozhodla vojsť dnu. Hneď ako som vošla dnu, myslela som si že mám sánku pri kolenách. Bolo to tridsať krát väčšie než som si myslela. Rýchlo som sa spamätala a išla ku výťahu, stlačila som piate poschodie, dvere sa pomaly zavreli a išla som hore. Keď výťah zastal a otvorili sa dvere skoro som odpadla. Bolo to také luxusné že som nemohla uveriť že si vybrali práve mňa. Našla som dvere s číslom 215 a priložila som ucho ku dverám keď mi niekto poklopal po ramene.
"Dobrý deň hľadáte niekoho?!" opýtal sa ma sympatický muž ktorý mohol mať okolo 40 rokov.
"Dobrý deň, prišla som na pohovor, volám sa Alice Teefey!"
"Aha tak Alice, poďte dnu už som vás čakal!" povedal a otvoril dvere, naznačil mi aby som išla za ním.
"Sadnite si slečna." Povedal a ukázal na stoličku pri stole, on si sadol na stoličku ktorá bola oproti mne, zo stola vytiahol nejaké papiere a začal rozprávať.
"Tak ja by som mal mať váš životopis že?!" opýtal sa ma.
"Áno, mala vám ho dať moja kamarátka Katty."
"Aha jasné!" povedala a začal sa v tých papieroch hľadať a hovoril mená. "Alice Teefey! Tu ste! No tak začneme, videl som vaše fotky a musím povedať že ste veľmi pekná a fotogenická! Tak ak by ste mali záujem ta práca je vaša. Asi chcete o nej vedieť niečo viac že?!" opýtal sa ma a ja som prikývla.
"No tak fotili by ste iba v pondelok, stredu a piatok. Od 12:00 do 14:00 a zarábali by ste 1215 libier." Povedal a ja som skoro spadla zo stoličky. 1215 libier (cca 1500€) veď to je priveľa na to aby som chodila iba tri krát do týždňa a iba na dve hodiny.
"1215 libier? Nie je toho trošku moc?!"
"Tak podľa toho ako si to zoberieš. Je to moc, ale ty na to máš aby si mohla túto prácu dostať. Ak to zoberiete prosím napíšte mi vaše telefónne číslo."
"Jasné že to zoberiem, a dúfam že budete spokojný!" povedala som a začala som sa hrabať v kabelke. Vytiahla som papier a pero a napísala som mu moje tel. číslo. "Nech sa páči!" povedala som a podala mu papierik on mi podal vizitku s jeho menom "Paul Torres"
"Zajtra vás tu čakám o 12:00" povedal s úsmevom a ja som prikývla. "To by bolo všetko môžete ísť!" povedal a ja som sa postavila.
"Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem!"
"Nemáte za čo aj mi vám!" povedal a otvoril mi dvere.
"Dovidenia" pozdravila som sa.
"Dovidenia a príjemný zvyšok dňa!" povedal a zavrel dvere. Rýchlo som podišla k výťahu a išla volať Katty!"
"Katty! Milujem ťa!"
"Ahoj! A to už zas prečo? Zobrali ťa?!"
"Zobrali... Všetko ti poviem neskôr kedy ideme na kávu?!"
"Dones ju ku mne domov, mám nový film tak si kukneme."
"Fajn prídem!"
"Okey čau!" povedala a zložila. Vbehla som do prvej kaviarne a postavila sa do radu. Nebol moc dlhý.
"Dobrý deň dve kávy vás poprosím!"
"Hneď to bude, počkajte prosím!" povedala a ja som prikývla a otočila som sa. Myšlienkami som bola úplne niekde inde, stále som tomu nemohla uveriť.
"Bude to 12.45" vyrušila ma z mojich myšlienok predavačka.
"Hneď to bude!" otočila som sa späť ku nej a vytiahla s kabelky peňaženku. Zaplatila som jej zobrala kávy a išla ku dverám bola som stále taká zasnená, že som trepla dverami nejakého chalana v kapucni a chudák až spadol.
"O prepáčte veľmi ma to mrzí!" povedala som mu a podala mu ruku.
"To je v poriadku!" povedal mi bol to blondiak a okuliarmi. "Ja som Niall.. Niall Horan." Povedal a rázom mi to bolo všetko jasné. "Hej viem kto si, ja som Alice!"
"Alice? Pekné meno!"
"Ďakujem, no tak ja už idem!" povedala som a chcela odísť keď na mňa ešte zakričal.
"Alice?!"
"Áno?"
"Nechcela by si niekedy niekam ísť?!"
"Jasné!"
"Dala by si mi tvoje telefónne číslo?" spýtal sa ma a ja som k nemu podišla bližšie.
"V pohode tu je.." a nadiktovala som mu moje číslo.
"Okey, ďakujem niekedy sa ti ešte ozvem."
"Dobre, ahoj!" povedala som a išli hľadať svoje auto. Chcem vidieť reakciu Katty keď jej to poviem.

Niall!

Alice. Na to že do mňa trafila s dverami, urobila na mňa dobrý dojem. Bola naozaj krásna, a určite som ju nechcel vidieť posledný krát tak som ju požiadal o telefónne číslo. Ona s tým problém nemala a dala mi ho. Dnes mám skúšku s chalanmi v štúdiu ale potom večer už nemám nič, tak sa jej určite ozvem. Vošiel som do štúdia a všetci na mňa hodili vražedný pohľad.
"Čo?" spýtal som sa nechápavo.
"Ale nič, hlavne už poď skúšať!" povedal mi Paul.
"Okey!"
"Čo sa také stalo že sa tak usmievaš?!" podrypol do mňa Harry veď jasné to by nebol on.
"A čo ťa to zaujíma?!"
"Len tak chcem vedieť!"
"Tak chci."
"Chlapci budete ešte dnes skúšať či až zajtra?!" spýtal sa nás Paul.
"Už ideme!" povedali sme všetci jednohlasne. Skončili sme dosť neskoro bolo asi 16:09 keď som odchádzal zo štúdia a samozrejme Harry mi bol v pätách.
"Tak už sa dozviem prečo si taký vysmiaty?!"
"Pre boha Harry to ťa ešte neprešlo?!"
"Nie!"
"Nič sa nestalo, proste som mal dobru náladu!"
"Niall, viem kedy máš dobrú náladu a keď uvidíš pekné dievča." Povedal mi. A do riti, teraz to asi nezapriem.. Poviem mu o Alice?!
"Tak fajn dnes som sa stretol s jedným dievčaťom menom Alice. Stačí?!"
"Nie! A čo sa dialo potom?!" naliehal
"Neuveríš mi.. Išiel som na skúšku!" odpovedal som a vybuchli sme smiechom.
"Ani o číslo si ju nepoprosil?!"
"Hej o číslo som ju poprosil."
"Tak sa jej ozvi!"
"Ozvem, a teraz už idem čau!"
"Čau!" konečne som sa ho zbavil. Prišiel som domov dal som si sprchu a iba v trenkách som si ľahol na posteľ a začal písať SMS-ku Alici!
Alicin outfit! :)
Niall! :)
 


Up all Night-Úvod!

16. prosince 2012 v 21:39 | Mrs.Styles |  Stories of Niall Horan!
Aojte moje meno je Alice Teefeyy! Mám 18 rokov. Momentálne bývam v Londýne ale narodila som sa v L.A. Mám vyštudovanú školu modelingu, to znamená že mojím snom je fotiť alebo navrhovať nejaké nové trendy. Školu mám čerstvo skončenú, a prácu sa mi ešte nepodarilo nájsť. Môj život je dosť komplikovaný. Tak sa vám ho pokúsim aspoň trošku vysvetliť. Otec mi zomrel keď som mala 7 rokov, bol totiž to pilot lietadla. Takže mám iba mamku jedného mladšieho brata ktorý má 16 rokov a volá sa Nick Teefey, potom mám ešte dve sestry. Jedná má 7 rokov, volá sa Nicol a nakoniec mladšiu sestru menom Emma a má 1 rok a 6 mesiacov. Všetkých napadne že keď mám ešte 1 ročnú sestru tak moja mama sa musela ešte raz vydať. Áno je to tak, mám aj otčima. Nie je to zlý chlap. Bola by som asi krava keby som to povedala lebo je naozaj zlatý, a milý. Tak ešte jedna vec, mám jednu sesternicu menom Nataly, je rovnako stará ako ja, no už asi tri roky má diagnostikovanú leukémiu. Posledných dňoch sa jej stav len a len zhoršuje. Nemôžu nájsť darcu. A nakoniec čo by som vám povedala mám jednu úplne úžasnú najlepšiu kamarátku menom Katty ktorá má tak tiež 18 rokov, no je Directionerka. Čo ja nie som, no tak tiež nie som ani hater. Mám ich rada, pretože majú dobrú hudbu a samozrejme sú aj pekný (keby som povedala že nie sú asi by som bola hlavou buchnutá o stenu) ale určite z nich nešaliem ako Katty! Na úvod všetko!
Alice! :)

Kam dál